Jump to content

Malian Government and IOM Repatriation Program Collaboration

Ɛfi Wikipedia

Mali Aban ne IOM Nkɔmmɔbɔ a ɛfa asetena mu nhyehyɛeɛ ho. Mfeɛ kakra a atwam ni no, nnipa a wɔtu kɔ aman foforɔ so no ayɛ den, efisɛ sikasɛm mu ayɛ basaa, amammuisɛm mu ayɛ basaa, abɔde mu nneɛma resɛe, na ntɔkwaw rekɔ so wɔ ɔman no atifi fam ne ne mfinimfini. Sɛ ɔman titiriw a nnipa fi mu, wɔfa so, na wɔsan kɔ no, Mali ne Amanaman Ntam Afahyɛ a Ɛhwɛ Atubrafo So (IOM) ayɛ adwuma denneennen de adi hia a ɛrekɔ so sɛ ne manfo, titiriw wɔn a wofi Afrika Atifi fam, Sahel, ne Europa, bɛsan akɔ wɔn man mu wɔ ahobammɔ mu, wɔ nidi mu, ne wɔn pɛ mu no ho dwuma[1].

Nhyehyɛeɛ a ɛfa atutenafoɔ ho wɔ Mali

[sesa]

Esiane sɛ na adwuma ho kwan a ɛwɔ hɔ yɛ kakraa bi na basabasayɛ a ɛtaa ba, titiriw efi 2012 atuatew ne atuatew a edii so akyi no, Malifo mmeranteɛ ne mmabaa mpempem pii ahwehwɛ akwan a wɔfa so tu kɔ Afrika Atifi fam ne Europa. Libya, Algeria, ne Niger abɛyɛ aman a wɔfa so kɔ hɔ ne aman a wɔfa so kɔ hɔ. Nanso, atubrafo pii hyia ayayade, wɔkyere wɔn, na wɔyɛ wɔn ayayade, anaa wɔkyere wɔn wɔ kwan so[2][3].

Saa tebea ahorow yi ama ɛho abehia sɛ wɔde nsi ne ahokeka ka wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no ho asɛm, a Mali aban no ne amanaman ntam ahyehyɛde ahorow, titiriw IOM, abom ayɛ ho adwuma.

Nkɔmmɔbɔ no nhyehyɛeɛ

[sesa]

Mali Aban a ɛhwɛ Malianfoɔ a wɔtete Amannɔne ne Afrikafoɔ a wɔhyɛ Amanaman Nkabom no mu no ne IOM yɛ adwuma wɔ EU-IOM Joint Initiative for Migrant Protection and Reintegration, a wɔhyɛɛ ase wɔ afe 2016 mu no mu. Dwumadi no boa:[4]

  • Nnipa a wɔfi wɔn pɛ mu fi aman te sɛ Libya, Algeria, ne Niger ba.
  • Akwantufoɔ a wɔgye wɔn wɔ Bamako International Airport.
  • Berɛ a obi du hɔ no, wɔma no afotu ne baabi a ɔbɛtena bere tiaa bi.
  • Mmoa a wɔde ma ankorankoro ma wɔsan kɔ wɔn asetram, a nea ɛka ho ne adwuma ho ntetee, sika ho mmoa, ne adwene mu mmoa.
  • Nnipa bɛboro 38,000 na wɔnam saa ayɔnkofa yi so de wɔn ho maa wɔn wɔ 2017 ne 2023 ntam[4][5][3].

Sɛdeɛ wɔgye wɔn a wɔsan ba no

[sesa]

Berɛ a wɔadu Mali no, wɔn a wɔsan ba no nya:

  • Aduruyɛ ho nhwehwɛmu, aduan, ne akwantu ho akatua.
  • Wɔde no kɔtoo baabi a wɔde wɔn tena bere tiaa mu wɔ Transit Centers a ɛwɔ Bamako.
  • Nsɛm a wɔde kɔ adwenemyarefo a wɔn ho aka no nkyɛn.
  • Wɔkyerɛw wɔn din wɔ nhyehyɛe ahorow a wɔde boa wɔn ma wɔsan kɔ wɔn asetram, te sɛ kuayɛ, aguadi, ne ntetee nhyehyɛe ahorow mu.

IOM ne Mali aban de wɔn adwene asi sɛnea wɔbɛnya nnipadɔm no so mfaso, na wɔde wɔn ho ahyɛ nnipa a wɔwɔ mpɔtam hɔ ne ɔmanfo mu ahyehyɛde ahorow mu na ama wɔatumi ate wɔn ho ase na ama wɔn ho atete wɔn mu[2][3].

Akwansideɛ ahodoɔ

[sesa]

Ɛmfa ho mfaso horow a wɔanya no, adwuma a wɔreyɛ no hyia haw ahodoɔ:

  • Akwan a wɔfa so yɛ adwuma no, titiriw wɔ wɔn a wɔsan kɔ wɔn asetena mu no hwɛ mu ne wɔn a wɔhwɛ wɔn asetena so.
  • Ɔhaw a ɛrekɔ so wɔ nsase a wɔsan kɔ hɔ no mu, titiriw Gao, Mopti, ne Timbuktu.
  • Ahia ne hokwan ahorow a wonni nti, mmabun pii te nka sɛ ɛsɛ sɛ wɔsan tu bata.
  • Dwumadibea ahorow a ɛwɔ ɔman no mu tumi ho hia.

Bio nso, mpɛn pii no, nneɛma a edi mu a enni hɔ ne aguadi ho kwan a enni hɔ ma wɔn a wɔsan kɔ nkuraase no ntumi nyɛ adwuma yie[6][7].

Anigyesɛm ne nnoɔma foforɔ

[sesa]

Ɛdenam ayɔnkofa no so no:

  • Mmaa a wɔasan aba no ahyehyɛ nnwuma pii a mmea na wodi anim.
  • Malian Youth Reintegration Hubs de digital ne entrepreneurial ntetee ma sɛ ɛrenhyɛ re-migration nkuran.
  • Afoforɔ a wɔsan ba no boa wɔn a wɔaba foforo no denam wɔn ho nsɛm a wɔbɛka akyerɛ wɔn a wɔaba foforo no so, na ɛma wɔtew wɔn animtiaa, na wɔhyɛ wɔn ho nkuran ma wɔyɛ nhwɛso pa wɔ hɔ[5].

Afei nso, Mali afi ase rehyehyɛ ne man mu akwantu nhyehyɛe a ɛfa nnipa a wɔresan aba wɔn man mu ne wɔn a wɔasan akɔ wɔn man mu sɛ ade titiriw a IOM boa wɔn ma wɔyɛ no.

Akwankyerɛ a Wɔde Hyɛ Adwuma a Wɔyɛ no Den

[sesa]
  • Yɛ nhyehyɛe a ɛbɛma woatumi akɔtena ɔman foforo so bere tenten na woatumi atu mpɔn wɔ mmeae a nkurɔfo taa tu kɔ hɔ.
  • Fa adwene mu akwahosan mmoa ka wo nhyehyɛe a wode bɛsan de wo ho ahyɛ mu no ho kɛse.
  • Wɔboa wɔn a wɔsan ba no ma wonya adwuma wɔ baabi a wɔrekɔ no, na wɔboa wɔn a wɔsan ba no ma wonya nimdeɛ.
  • Nea ɛbɛyɛ na wɔama mmoa a ɛwɔ afa hodoɔ pii no aba mu no, ɛsɛ sɛ wɔhyɛ nhyehyɛe a ɛwɔ ɔsom nnwuma ahorow (nyarewa, nwomasua, adwuma) ntam no mu den.
  • Wɔhyɛ diasporafo a wɔwɔ aman foforo so no nkuran ma wɔfa wɔn ho hyɛ nnwuma a wɔde boa wɔn ma wɔsan kɔ wɔn man mu no mu.

Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ

[sesa]
  1. Mali and IOM Sign a Partnership Agreement for the Implementation of a Project to Assist and Protect 622 Malian Migrants in Transit in Niger (in English), retrieved 2025-06-16
  2. 2.0 2.1 Khalid Koser (2001-01-24), "Targeting assistance", IOM Migration Research Series, UN, pp. 25–31, ISBN 978-92-1-362996-3, retrieved 2025-06-16
  3. 3.0 3.1 3.2 International Organization for Migration (in English), retrieved 2025-06-16
  4. 4.0 4.1 Mali Sets up a National Framework for Migrant Reintegration to Strengthen its Reintegration Coordination Mechanism (in English), retrieved 2025-06-16
  5. 5.0 5.1 Jean-Pierre Gauci (2023-06-29), "IOM and 'Assisted Voluntary Return'", IOM Unbound?, Cambridge University Press, pp. 397–419, ISBN 978-1-009-18417-5, retrieved 2025-06-16
  6. Sonja Fransen, Isabel Ruiz, Carlos Vargas-Silva (2017-07), "Return Migration and Economic Outcomes in the Conflict Context", World Development, vol. 95, pp. 196–210, doi:10.1016/j.worlddev.2017.02.015, ISSN 0305-750X, retrieved 2025-06-16 {{citation}}: Check date values in: |date= (help)CS1 maint: multiple names: authors list (link)
  7. Home (in American English), 2025-06-18, retrieved 2025-06-16