African-Led Genealogical Projects for Ancestral Repatriation
Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Twi mu
Abusuakuo a wɔsan kɔ wɔn man mu, anaa wɔn a wɔn ase firi abibirem a wɔasan aba wɔn man mu a wɔasan akɔ wɔn nananom atenae denam wɔn abusua a wɔsan kɔ wɔn man mu ne wɔn amammerɛ a wɔasan akɔfa aba wɔn man mu so, abɛyɛ ade titire a ɛrekɔ so wɔ Afrika nyinaa. Ɛsono sɛdeɛ ɔman no yɛ wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no, na Afrikafo ahyehyɛde ahorow, nhomanimfo, mpɔtam hɔfo, ne nnipakuw ahyehyɛde ahorow na wɔyɛ wɔn abusuafo ho nhwehwɛmu. Saa nnwuma yi atirimpɔw nnyɛ sɛ wɔde bɛsan ama abusuabɔ a atɛkye a Atlantic nkoa aguadi de bae no, na mmom sɛ wɔde bɛsan ama Afrika amammerɛ, baabi a wofi, ne tumidi ayɛ adwuma denam amammerɛ ne abɔdeɛ a nkwa wom mu nkitahodi no so.
Nsɛmnsɛm a ɛfa abusuakuo a wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu
[sesa]Abusuakuo a wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu no hwehwɛ sɛ wɔhwehwɛ wɔn nananom a wɔfi Afrika, na wɔtaa de abakɔsɛm ho twerɛtohɔ, anansesɛm, amammerɛ ho amanneɛ, ne DNA mu nhwehwɛmu yɛ adwuma. Nea ɛnte sɛ amanyɔsɛm mu anaa honam fam a wɔde nkurɔfoɔ san ba fie no, saa kwan yi de adwene si adwene mu, amammerɛ, ne honhom fam a wɔde nkurɔfoɔ ba fie so[1]. Nkrataa yi ho hia titire ma Afrika-asefoɔ a wɔpɛ sɛ wɔsan nya wɔn Afrika agyapade no, ne Afrikafoɔ a wɔpɛ sɛ wɔsan kae abakɔsɛm a nkoasom ne amammerɛ sɛee no no.
Nhyehyɛeɛ a ɛfa abibifoɔ a wɔgyee wɔn a wɔsan de wɔn abusuafoɔ kɔ wɔn man mu gyinaa
[sesa]Aman ne nnwumakuo pii wɔ Afrika a wɔadi kan ayɛ nhyehyɛeɛ de adi abusuakuo a wɔsan kɔ wɔn man mu ho nkɔmmɔ anim. Nhwɛsoɔ atitire no bi ne:
Ghana nhyehyɛeɛ a wɔato din "Beyond the Return".
[sesa]Ghana "Beyond the Return" (2020-2030)[2][3] nhyehyɛeɛ no gyina "Year of Return 2019" a ɛdii mfe 400 fi bere a Afrika nkoa a wodii kan baa Jamestown, Virginia. Saa ɔsatu yi de n'adwene asi agyapade nsrahwɛ, sikasɛm mu ahokafo, ne amammerɛ mu nkitahodi so. Ghana Nsrahwɛ Agyinatu (GTA) ne aman a wɔtete akyirikyiri no bom yɛ adwuma de hyɛ Afrika-Amerikafo ne Afro-Caribbeans nkuran sɛ wɔnhwehwɛ wɔn amammerɛ mu, wɔmfa sika nyɛ adwuma, na wɔnnya ɔman mma mpo[4].
Nkoa fie a ɛwɔ Senegal
[sesa]Maison des Esclaves (Akoa Fie) a ɛwɔ Gorée Island, Senegal no nyɛ nkae bi kɛkɛ, na mmom ɛyɛ abusuafo ho kyerɛwtohɔ nso. Ɛboa ma wɔyɛ nhomasua dwumadi ahorow, na ɛgye wɔn a wɔatu afi wɔn man mu a wɔpɛ sɛ wɔte agyapade a wɔn nananom de maa wɔn a na wɔtɔn nkoa no ase. Mpɛn pii no, akwantu a akwantufo kyerɛ kwan no fa nkɔmmɔbɔ a wɔne abakɔsɛm akyerɛwfo ne mpanimfoɔ a wɔwɔ hɔ no yɛ ho sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛboa ahɔho no ma wɔate wɔn abusua a wofi mu no ase[5].
DNA ne Adansekyerɛ a Wɔde Ano Ka Ho Adwuma
[sesa]Nhyehyɛeɛ bi te sɛ African Ancestry, a ɛne Afrikafoɔ bom yɛ adwuma no boa ma wohu nnipa a wofi mmusua bi mu denam mitochondrial ne Y-chromosome DNA so. Ɛho hia sɛ yɛne Afrikafo bom yɛ adwuma, efisɛ ɛma yenya nsɛm a nkurɔfo aka ho abakɔsɛm ne edin a wɔde di dwuma de hwɛ DNA ho nsɛm so. Aman bi te sɛ Sierra Leone ne Nigeria agye wɔn a wɔasan afi wɔn man mu aba wɔn man mu a wɔde wɔn ho abɔ Mende, Temne, Yoruba, anaa Hausa abusuafo denam mmɔdenbɔ a ɛte saa so[6].
Nhyehyɛeɛ a wɔyɛ wɔ mpɔtam
[sesa]Afrika amammerɛ kwan so akannifo ne nnwumakuw a wɔnnyɛ aban adwumayɛfo nso de wɔn ho ahyɛ nkitahodi a wɔsan nya wɔ nnipa mu no mu. Nhwɛso biako ne "Roots to Glory Tours", a ɛne Afrika mpanyimfo a wɔwɔ Benin, Togo, ne Ghana bom yɛ din afahyɛ, akuraa asefo a wɔsan de wɔn ba, ne amammerɛ ho nteteeɛ ma wɔn a wɔasan afi wɔn man mu aba. Saa nnwuma a ɔmanfo yɛ yi ma wohu sɛ ɛnyɛ sɛnkyerɛnne kwan so nko na wɔsan ne wɔn bɔ, na mmom ɛyɛ biribi a mfaso wɔ so na ɛma wonya abotɔyam[7].
Nwomasua ne nnoɔma a Wɔde Siesie Nneɛma
[sesa]Afrika suapɔn ahorow ne nhwehwɛmubea ahodoɔ afiri ase rehyehyɛ wɔn anammɔn ahodoɔ ne ɔmanfoɔ mu twerɛtohɔ ahodoɔ a wɔde bɛhwɛ wɔn abusuafoɔ. Nnwumakuo te sɛ Ghana Sukuupɔn, Cheikh Anta Diop Sukuupɔn wɔ Senegal, ne Ibadan Sukuupɔn wɔ Nigeria no ahyehyɛ anthropology ne Afrika adesua dwumadibea a ɛboa abusua abakɔsɛm adesua. Saa ahyehyɛde ahodoɔ yi ne amanaman ntam nhwehwɛmufoɔ nso bom yɛ adwuma de di dwuma sɛ nnwumakuw a wɔyɛ nkoa ho adwuma ho kyerɛwtohɔ, asɛmpatrɛwfo kyerɛwtohɔ, ne nnwumakuw a na wɔhyɛ aman foforo ase ho twerɛtohɔ.
Ɔhaw a afrika abusuafoɔ nhwehwɛmu adwuma a wɔdi kan yɛeɛ no rehyia
[sesa]Ɛwom sɛ Afrikafo na wɔhwɛ ma wɔyɛ abusua abakɔsɛm mu nhwehwɛmu de, nanso wɔhyia nsɛnnennen pii:
- Nwoma a wɔakora so a emu nsɛm nnɔɔso esiane sɛ na wɔn a wɔhyɛ aman foforo ase asɛe anaa na wɔn nsa nkaa nhoma a edi mu nti.
- Sika a wɔde yɛ nhwehwɛmu ne akwantu mu nneɛma a wɔde kɔ.
- Kasa mu nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔasan afi wɔn man mu aba ne Afrikafo kasa hodoɔ ntam.
- Nsonsonoeɛ a ɛda ahyɛnsodeɛ ne nkabom ntam, titiriw wɔ mpɔtam a wɔnte anaa wɔnte nka sɛ wɔn a wofi akyirikyiri no ka sɛ wɔyɛ abusua no mufo.
Nanso, mmɔden a Afrikafo rebɔ sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn kurom no a nnipa pii rehu no resesa amammerɛ ne abakɔsɛm a ɛwɔ Afrika man no mu.
Baabi menyaa mmoa firiiɛ
[sesa]- ↑ Scott Timcke (2021-10-02), "The Fetish Revisited: Marx, Freud and the Gods Black People Make", Caribbean Quarterly, vol. 67, no. 4, pp. 507–509, doi:10.1080/00086495.2021.1996050, ISSN 0008-6495, retrieved 2025-06-18
- ↑ Homepage (in American English), 2025-02-10, retrieved 2025-06-18
- ↑ Ghana Year of Return and Beyond (in American English), retrieved 2025-06-18
- ↑ Vasco Martins (2021-03), ""A nossa lâmpada não se apaga": The Mnemonic Return of Angola's Jonas Savimbi", African Studies Review (in English), vol. 64, no. 1, pp. 242–265, doi:10.1017/asr.2020.23, ISSN 0002-0206, retrieved 2025-06-18
{{citation}}
: Check date values in:|date=
(help) - ↑ Sylviane A Diouf (2007-12-21), Dreams of Africa in Alabama, Oxford University PressNew York, NY, ISBN 978-0-19-531104-4, retrieved 2025-06-18
- ↑ Katarzyna Bryc, Eric Y. Durand, J. Michael Macpherson, David Reich, Joanna L. Mountain (2015-01), "The Genetic Ancestry of African Americans, Latinos, and European Americans across the United States", The American Journal of Human Genetics (in English), vol. 96, no. 1, pp. 37–53, doi:10.1016/j.ajhg.2014.11.010, PMC 4289685, PMID 25529636, retrieved 2025-06-18
{{citation}}
: Check date values in:|date=
(help); no-break space character in|last=
at position 21 (help)CS1 maint: multiple names: authors list (link) - ↑ Lydia Wilson Marshall (2020-05-03), "African Diaspora Foodways in Social and Cultural Context", Journal of African Diaspora Archaeology and Heritage, vol. 9, no. 2, pp. 73–76, doi:10.1080/21619441.2021.1928960, ISSN 2161-9441, retrieved 2025-06-18