Jump to content

Algorithm

Ɛfi Wikipedia

 

Flow-chart of an algorithm Euclides algorithm's ) a wɔde bu akontaa wɔ akontaahyɛde abien a ne b mu mpaapaemu kɛse (gcd) a ɛwɔ mmeae a wɔato din A ne B. Algorithm no kɔ so denam twe a wɔtwe fi mu nnidiso nnidiso wɔ loop abien mu: SƐ sɔhwɛ B ≥ A no ma "yiw " anaa "nokware" (sɛ yɛbɛka no pɛpɛɛpɛ a, nɔma b a ɛwɔ beae B no sõ anaasɛ ɛne nɔma a a ɛwɔ beae A no yɛ pɛ) AFEI, algorithm no kyerɛ B ← B − A (a ɛkyerɛ sɛ nɔma ba besi b dedaw no ananmu) . . Saa ara nso na SƐ A > B, AFEI A ← A − B. Adeyɛ no ba awiei bere a (nneɛma a ɛwɔ) B mu no yɛ 0, na ɛma gcd a ɛwɔ A. (Algorithm a wonya fii Scott 2009:13; nsɛnkyerɛnne ne mfoniniyɛ kwan a efi Tausworthe 1977) .
Ada Lovelace 's mfonini a efi "note G", kɔmputa so nhyehyɛe a edi kan a wotintimii

Wɔ nkontaabu ne kɔmputa ho nyansahu mu no, algorithm (/ˈælɡərɪðəm/ (tie)) yɛ akwankyerɛ a ɛyɛ katee a ɛtoatoa so a anohyeto wom, a wɔtaa de di ɔhaw pɔtee bi ho dwuma anaasɛ wɔde yɛ akontaabu.[1]Wɔde algorithms di dwuma sɛ nkyerɛkyerɛmu a wɔde yɛ akontaabu ne data ho dwumadie. Algorithm a ɛkɔ anim kɛse betumi de tebea mu nneɛma adi dwuma de adan mmara no a wɔde di dwuma no afa akwan horow so (a wɔfrɛ no gyinaesi a wɔde wɔn ankasa yɛ) na wɔasusuw nsusuwii a ɛfata (a wɔfrɛ no nsusuwii a wɔde wɔn ankasa yɛ ho), na awiei koraa no wɔanya afiri a wɔde di dwuma. Nnipa su a wɔde bedi dwuma sɛ mfiri ho nkyerɛkyerɛmufo wɔ kasakoa akwan so no, Alan Turing de nsɛmfua te sɛ "nkae", "hwehwɛ" ne "nkanyan" de di dwuma dedaw.[2]

Nea ɛne eyi bɔ abira no, heuristic yɛ ɔkwan a wɔfa so siesie ɔhaw ahorow a ebia wɔankyerɛkyerɛ mu yiye anaasɛ ebia ɛnyɛ nea ɛbɛma wɔanya nea ɛteɛ anaa nea eye sen biara, titiriw wɔ ɔhaw ahorow mu a nea efi mu ba a ɛteɛ anaa nea eye sen biara nni hɔ a wɔakyerɛkyerɛ mu yiye.[3]


Sɛ ɔkwan a etu mpɔn no, wobetumi ada algorithm adi wɔ ahunmu ne bere a anohyeto wom mu,[4] ne kasa a wɔakyerɛkyerɛ mu yiye a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛfata so[5] a wɔde bu dwumadie bi ho akontaa.[6] Sɛ yɛfiri aseɛ firi mfitiaseɛ tebea ne mfitiaseɛ nsɛm a wɔde hyɛ mu (ebia ɛda mpan),[7] akwankyerɛ no kyerɛkyerɛ akontabuo bi a, sɛ wɔyɛ a, ɛkɔ so fa tebea a ɛtoatoa soɔ a wɔakyerɛkyerɛ mu yie dodoɔ a ɛwɔ anohyetoɔ[8] mu, na awieeɛ koraa no ɛde "afiri mu"[9] ne a ɛba awiei wɔ tebea a etwa to a ɛba awiei mu. Nsakrae a efi tebea biako mu kɔ foforo mu no nyɛ nea wɔahyɛ da ahyɛ da; algorithms bi a wɔfrɛ no randomized algorithms de random input ka ho.[10]

Abakwasɛm

Tete nhyehyɛe ahorow

Efi tete no, wɔadi akwan horow a wɔfa so di akontaabu mu haw ahorow ho dwuma anammɔn biara ho adanse. Eyi ka Babilon akontaabu (bɛyɛ afe 2500 A.Y.B.),[11] Misrifo akontaabu (bɛyɛ afe 1550 A.Y.B.),[11] Indiafo akontaabu (bɛyɛ afe 800 A.Y.B. ne akyiri yi; s.e. Shulba Sutras, Kerala Sukuu, ne Brāhmasphuṭasiddhānta),[12][13] Ifa Oracle (bɛyɛ afe 500 A.Y.B.), Helafo akontabuo (bɛyɛ afe 240 A.Y.B., s.e. sieve of Eratosthenes and Euclidean algorithm),[14] ne Arabic akontabuo (afeha a ɛtɔ so nkron, s.e. cryptographic algorithms ama mmara a wobu so a egyina mpɛn dodow nhwehwɛmu so).[15 ] .

Al-khwarizmi ne asɛmfua algorithm

Bɛyɛ afe 825 no, Muhammad ibn Musa al-Khwarizmi kyerɛw kitāb al-ḥisāb al-hindī ("Indiafo akontabuo Nhoma") ne kitab al-jam' wa'l-tafriq al-ḥisāb al-hindī ("Nka a wɔde ka ho na wɔyi fi mu wɔ India akontabuo mu." ") ").